Nariadenie o usadení a zamestnaní Rómov

Autor: Alexander Židek | 12.2.2011 o 13:38 | (upravené 12.2.2011 o 19:18) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1691x

Pred takmer 240 rokmi 12.2.1773 vydala azda najznámejšia žena - reformátorka v Európe Mária Terézia nariadenie o usedení a zamestnaní Rómov. Toto nariadenie sa stalo vzorom pre takmer celú Európu napriek tomu, že bolo nerealizovateľné.

Do prvej polovice 15. Storočia sa rómske obyvateľstvo rozšírilo do takmer celej západnej Európy. Zároveň sa však začali prehlbovať aj rozdiely medzi majoritným a minoritným kočovným obyvateľstvom. Odlišné správanie rómskeho obyvateľstva ( kočovníctvo, veštenie z kariet, krádeže, nedodržiavanie postov) viedlo v stredoveku hlavne kvôli porušovaniu kresťanských tradícii a zvyklosti napokon až k exkomunikácii z cirkvi. Od tohto okamihu už nebolo pre rómske etnikum v západnej Európe bezpečne. Európske krajiny reagovali prijatím množstva minimálne „diskriminačných“ zákonov. Vraždy Rómov neboli považované za zločin čo spôsobilo takmer jednu z najväčších genocíd rómskeho obyvateľstva v Európe. Nastal tak pohyb rómskych obyvateľov smerom na východ.

Situácia vo východnej a juhovýchodnej Európe však bola diametrálne odlišná od tej v západnej a to najmä kvôli pretrvávajúcim vpádom tureckých vojsk. Po bitke pri Moháči (1526) sa hranica Osmanskej ríše posunula až k Slovensku a to sa stalo centrom Uhorska. Aj „vďaka“ týmto okolnostiam bolo využívané rómske obyvateľstvo najmä kvôli kováčskym zručnostiam ( výroba zbraní) v boji a to na oboch nepriateľských stranách. Často sa stavalo že boli muži verbovaní aj do vojska. V roku 1561 po sčítaní rómskeho obyvateľstva na Liptove bolo zistených 96 usadlých rodín, ktoré sa živili najmä kováčstvom (napr. výroba sekier, klincov, halapartni...) ale aj hraním na husle1.

Po dlhých rokoch prenasledovania a využívania rómskych obyvateľov aj na slovenskom území došlo však napokon k zmene ktorá vyústila 12.2.1773 vydaním uznesení o usadení a zamestnaní Rómov . Toto uznesenie vydala Maria Terézia. Treba však podotknúť, že išlo hlavne o snahu asimilácie Rómov do majoritného obyvateľstva. Z kočovných obyvateľov sa mali stať roľníci, ktorým bola pridelená pôda, na ktorej sa mali učiť hlavne poľnohospodárstvu. Všetci mali prijať kresťanské meno a zároveň sa zakázalo nazývať ich Cigáňmi. Dostali nove pomenovanie – Neubauer („novosedliak“). Nariadenia však mali aj negatívne vplyvy išlo hlavne o zákaz nosenia vlastného oblečenia, zákaz sobášenia sa v rámci svojej menšiny či zákaz komunikácie vo vlastnom jazyku. Deti rómskych rodín boli odňaté a zverené do opatere a k prevýchove k sedliakom.

Tieto nariadenia boli neskôr v roku 1782 Jozefom II.  rozšírené hlavne v oblasti školstva, zavedením povinnej školskej dochádzky, vyučeniu sa rôznych remesiel. Tým sa stali vzorom pre ďalšie riešenia prístupu k rómskemu obyvateľstvu v iných európskych krajinách. Historickým prínosom nariadení Márie Terézie je však to, že došlo po prvý krát k tomu, že Rómovia neboli vyháňaní, ale počítalo sa s nimi ako s obyvateľmi krajiny. Tieto nariadenia sa stali vzorom aj ďalších snáh o asimiláciu Rómov a riešení rómskej problematiky i v 19 a 20. storočí.

 

1-aut. Anna Jurová viac na tomto linku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?