Už môj prvý zápas v kategórii muži stál zato. Bolo to v malej dedinke Zákamenné na Orave. Kto bol hosťujúci tím si už síce nepamätám, ale nie je to dôležité. Na ihrisku som pôsobil ako AR2 t.j. asistent rozhodcu na strane ihriska kde nie sú striedačky. K prvému "konfliktu" došlo po odmávaní ofsajdu po priamom kope domácich za stavu 0:1 pre hostí. Domáci síce dosiahli gól priamou strelou, lenže ich hráč ovplyvňoval aj postavenie brankára, ktorému bránil v hre a bol v postavení mimo hry. Tak zástavka vyletela hore. Gól neplatil. Už vtedy som si všimol istého alkoholicky povzbudeného chlapíka, ktorý na mňa kričal až z druhej strany ihriska. Čo radšej neuvediem, pretože by to bolo dosť nevhodné... .
V už nastavenom čase zastavu 1:1 však došlo k ďalšej zaujímavej situácii. Domáci zahrávali priamy voľný kop. Po strele brankár vyrazil loptu k súperovmu hráčovi, ktorý dosiahol napokon gól. Domáci hráč, ktorý dosiaho gól však v momente strely bol v postavení mimo hry a preto zástavka opäť vyletela hore. Gól správne nebol uznaný a následne bola ukončená hra... . Toto však už nezvládli ani hráči, ktorý sa okamžite rozbehli ku mne s argumentom, že zahral loptu brankár a preto mal gól platiť. Evidentne teda neovládali pravidlá. Ich hnev však vyburcoval aj už spomenutého povzbudeného chlapíka, ktorý sa rozbehol pramo ku mne a poviem vám, že keď sa na vás vali 100 kilová hora mäsa tak vám všetko jedno nie je. Hráči mu však zabránili , aby sa ku mne dostal. Všetkému však ešte koniec nebol. Keď sme sa pod ochranou usporiadateľskej služby dostali do kabíny rozhodcov. Tak môj "kamarát - alkoholik" zdvihol drevenú lavicu a hodil ju smerom do okna našej kabíny. K tomu, aby sa lavica dostala dnu zabránili chválabohu mreže...
O tom, že rozhodcovia nemajú na Slovensku na ružiach ustlané som sa teda presvedčil hneď v prvom zápase. Nehovoriac už o tom v akých podmienkach hlavne v nižších kategóriách musia pôsobiť uvediem zopár príkladov:
1. Podľa pravidiel klub, na ktorého ihrisku sa stretnutie koná, je povinný poskytnúť asistentom rozhodcu vhodné zástavky, ak si ich rozhodcovia neprinesú sami. Verte, že som si rýchlo tie zastávky radšej kúpil, pretože sa mi často začalo stávať, že usporiadatelia odsekli halúzku :) a natiahli na ňu kus červenej, zelenej, modrej alebo inej látky. I to je však obrazom futbalu na Slovensku hlavne finančnej situácie niektorých klubov.
2. Keď si spomeniem ako vyzerala niekedy kabína rozhodcov tak mi je skôr doplaču. O sociálnom zariadení alebo sprche by ste mohli len snívať, boli ste radi, keď ste mali aspoň 3 stoličky a stôl a háčiky na oblečenie a to niekedy na priestore 2x2m.
3. Na to čo vidíte v televízii, kde vedú zápas minimálne 4 rozhodcovia rýcho zabudnite. Často sa stávalo, že najmä v kategóriach žiakov a dorastu bol delegovaný len hlavný rozhodca s jedným asistentom. Hlavne u dorastu však pri rýchlosti dnešného futbalu tak hlavný rozhodca nemá šancu niektoré situácie posúdiť správne (hlavne ofsajdy).
Mohol by som pokračovať a uviesť takýchto príkladov viacej. V tomto článku by som sa chcel zastať všetkých rozhodcov, na ktorých v poslednej dobe padá spŕška vulgarizmov a nielen mediálnych útokov. Rýchlo zabudnite na to čo vidíte v televízii, lebo drvivá väčšina rozhodcov pôsobí alebo určite začínala pôsobiť v podmienkach, ktoré hraničia s ľudskou dôstojnosťou a verte, že veľa nadaných mladých rozhodcov svoju kariéru rýchlo ukončia. Na Slovensku máme nedostatok rozhodcov, ktorý však ide ruka s rukou s prostredím a celkovou atmosférou v Slovenskom futbale. Často sa na podmienky v akých rozhodcovia pôsobia radšej nehľadí. Preto česť všetkým rozhodcom, ktorí túto profesiu ešte stále vykonávajú. Na záver by som chcel ešte podotknúť, že nie vždy je možné na Slovensku pískať podľa pravidiel, ale hlavne v duchu pravidiel i preto je u nás futbal taký aký je.
Autor je bývalým rozhodcom ObFZ Dolný Kubín